MIRA PODMANICKÁ je krehká žena umelkyňa, má blízko k textilu, šperku i kresbe, ku kvetom, sneniu a spomienkam. Avšak Mira je aj bytostná sochárka, takže s rovnakým umeleckým zaujatím leje betón alebo iný materiál, sadruje, realizuje veľké priestorové inštalácie v interiéroch aj exteriéroch a nebráni sa hrubej sochárskej práci. Rada experimentuje a rozhodne sa neobáva prekračovať pomyselné tvorivé hranice, o čom svedčí aj jej aktuálna spolupráca na poli keramiky a dizajnu s Markétou Novákovou.

Vo vystavenom cykle HERBÁRE, ktorý obsahuje viacero menších vyšívaných plátien, kresby niťou na papieri i klasické kresby, sa prostredníctvom autorskej techniky vrstvenej strojovej výšivky Podmanická pohráva s témou kvetov a rastlín, ktoré nás bežne obklopujú, hoci väčšinou netušíme čo sú zač, na čo sa hodia, alebo aspoň či nie sú jedovaté. Bez výrazného avšak prítomného kritického ostňa sú jej práce reflexiou takmer absolútnej straty tejto zručnosti (a ďalších podobných zručností) u väčšinovej populácie. Príznačná je aktuálna „pseudo reinkarnácia“ tejto zabudnutej schopnosti v podobe veľkej módnosti a komerčnej úspešnosti produktov bio pestovania, domáceho bylinkárčenia, či balkónového chillipapričkárčenia, v duchu hesla „rastlinky sú super“. Časť vystavených prác teda prestavuje listy akéhosi „užívateľského“ herbára. 

Silnejšie vo vybraných dielach rezonuje porovnanie osobnej minulosti a prítomnosti, autorkina detská záľuba vo vymýšľaní kreslených kvetiniek, neskôr prerástla do zakladania herbárov, ktoré „sa“ jej poskrývali do kníh a dnes ich náhodne nachádza ako hmotné pamäťové stopy. Aby vytrvali zašíva a archivuje ich navždy do svojich diel. Vyšívací stroj a náhoda sú tu významnými spoluautormi - spodná niť v kontrastnej farbe, v našom prípade bielej, kreslí svoj vlastný nekontrolovaný vzor a rub vyšitej plochy sa stáva žiadanou niťovou kresbou s abstrahovanou štruktúrou „peknou na pohľad i na dotyk“. Výšivka v podaní Miry Podmanickej je plnohodnotným pendantom rukopisného kresebného záznamu.