2007 MEDZI

Ars gallery, Námestovo, kurátorka/text: Katarína Gatialová

Výhradne introspektívne umenie nepatrí v súčasnosti k tým najpopulárnejším oblastiam. Dnešný divák vizuálneho umenia je privyknutý na šoky a provokácie rôzneho druhu, arogantnými krikľavými médiami je otupený na najvyššiu možnú mieru a zostáva necitlivý voči subtílnejšiemu emocionálnemu odkazu. Je naučený myslieť konceptuálne, logicky, očakáva obvyklú dávku humoru z odťažitej preintelektualizovanej pozície.

Ak ste divákom s takýmto profilom, na výstave mladej absolventky ateliéru sochy na bratislavskej VŠVU Miry Podmanickej sa zrejme dlho nezdržíte. Napriek tomu, každé negatívne, vo svojej podstate spontánne a podvedomé, vymedzenie voči týmto trendom v súčasnom vizuálnom umení pokladám v jej prácach za veľmi prínosný moment. Umenie, ktoré sa zaoberá životom, spomienkami ale najmä sebou samým, je v jej podaní akýmsi subjektívnym, citovo bohatým a hlavne nadmieru ženským vstupom. Je za ním dávka sústredenia, hľadanie drobných vizuálnych odtieňov a symbolických rozmerov. Konkrétne pôvodné motívy sa v rôznej miere transformujú do abstraktných výtvarných spodobení a naberajú na významoch a spôsoboch čítania.

Na výstave Medzi sú  prezentované štyri cykly prác z posledných štyroch rokov. Ich výtvarné médium by sa dalo hľadať niekde na rozhraní "medzi" sochou, maľbou, textilným objektom alebo inštaláciou. Z nich najstarší je súbor s názvom Tarotové karty. 22 reliéfov inšpirovaných týmto základným vešteckým atribútom je pretransformovaných do rôznych materiálov. Pôvodný významy sú abstrahované, pretlmočené do symbolických významov. Vyskladaný je z nich prostredníctvom určitej materiálovej postupnosti príbeh nový, vzťahujúci sa k životu samotnej autorky, no zároveň aplikovateľný na širšie súvislosti dejín ľudstva a ich pohybu. Nachádza sa, rovnako ako ďalšie práce, niekde medzi vonkajším, všeobecným a na druhej strane čisto súkromným, osobným, v mnohých momentoch tajomným a neprístupným.  

Ďalšie dielo, Moja izba, je autorkinou diplomovou prácou, a bolo prednedávno prezentované aj v rámci výstavy finalistov významného ocenenia Essl Award 2007 v Bratislave. Oproti predošlej práci je oveľa jednoznačnejším a zároveň aj omnoho osobnejším počinom. Technikou kresby, monochrómnej maľby, a textilnej plastickej tvorby je z jednotlivých plátien vyskladaný environment autorkinej izby. Divákovi ponúka náhľad do jej súkromia, pretlmočený však do svojského jemného vizuálneho jazyka. Jednotlivé reálie jej základného životného priestoru sú vypichnuté ako plastické objekty, nakreslené linkou alebo celkom zamlčané. Z torza vizuálnych informácií si divák skladá predstavu o jej živote na týchto miestach, a snáď môže nadobudnúť aj dojem, že sa ocitol niekde, kde vlastne nemá čo hľadať. Dielo tiež funguje ako akýsi mobilný domov inštalovaný v rôznych verejných priestoroch, ktorý síce súkromie označuje, no nevymedzuje. Opäť sa nachádza "medzi" verejným a súkromným. Ďalší súbor drobných reliéfov predstavuje potom odliatky fragmentov tejto istej izby, skice, ktoré označujú cesty, po ktorých sa práca na túto tému mohla uberať, ponúkajú okrem pozitívnej bielej farby aj čiernu depresívnu možnosť, ako krajne opozitá s ponechaným stredným "možno"... 

Cyklus Odevy je v porovnaní s ostatnými prácami omnoho odťažitejší, pracuje s jemným humorom a trochu sa vysmieva z diváka. Vystavené reliéfy, vytvorené z kusov odevov, sú vytvarované do nových súvislostí a hrajú sa s vnímaním siluety a pôvodného účelu. Materiál, jasne čitateľný ako textil, má zrazu iné, "tvrdé" vlastnosti, a celkom popiera svoj pôvodný účel. Formálna stránka je síce pripodobniteľná predchádzajúcim prácam, čistá biela farba sa k nim jasne hlási, no motív odevu robí dielo všeobecnejším a odkláňa sa od autorkinho subjektívneho prístupu.

Čítanie diel Miry Podmanickej si vyžaduje citlivý sústredený prístup s nevyhnutnou dávkou empatie. S týmito predpokladmi však jej výstava Medzi získava veľmi bohaté, takmer meditatívne rozmery. Poskytuje miesto akéhosi úniku, alternatívu k ukričanému svetu. Jej váhanie niekde "medzi", tento druh nevyjasnenej ambivalencie sa stáva programovým a celkom jednoznačným vizuálno-myšlienkovým postojom.