mira podmanicka

My Room / Moja izba, 2006

This installation presents my childhood room, it has the same measurements. Also the things are on the exact place. I was inspired by moving after seventeen years, when all the things went through my hands again and were revalued, some saved, some put into trash.

I recreated, retrieved my former space; reconstructed it. Though everyone has bed, computer, wardrobe, shelves, table, easel, chair, CD holder, the result depends on individual choice, combination and arrangement.

Textile paintings-reliefs create four walls, ceiling and floor; they record not the image of particular things but of their context and connections. There are fragments, known and hidden, only as imprints of objects, reflection of the things. White paintings-reliefs as faint memories, as hundred times washed clothes, recall feelings of cleanness, childhood and innocence. They, from inside, neat, white, clear, tight on the frames, contrast with back sides with nails, wooden parts, extra pieces of fabrics and threads. There are empty parts between them, holes, open into the space, through which we can look inside and see facing parts. Polarities of in and out intersect; they are not clearly defined.

The work is about seeking one’s own place, place for life, capturing of a special moment of life. Things around me speak about me in way they are, the look. My room is accessible for the viewer. It is possible to enter, to touch and to feel.

Inštalácia má rozmery mojej detskej izby a veci sú na svojich, presne určených miestach. Inšpirovalo ma sťahovanie po sedemnástich rokoch, keď všetky veci znova prešli mojimi rukami, znova prehodnotené, buď ostali alebo išli do koša.

Znovu som vytvorila, sprítomnila svoje staré miesto. Zrekonštruovala ho. Hoci každý má posteľ, počítač, skriňu, poličky, stôl, stojan, stoličku, stojan na CD, výsledok záleží na individuálnom výbere, kombinácii a rozložení.

Textilné obrazy–reliéfy vytvárajú štyri steny, podlahu a strop, zachytávajú nie veci, ale súvislosti. Na každom sú fragmenty, rozpoznateľné i skryté, len akoby odtlačky jednotlivých objektov, odraz vecí. Biele obrazy–reliéfy ako vyblednuté spomienky, ako stokrát opratá bielizeň, vyvolávajú pocit čistoty, detstva a nevinnosti. Zdnu sú čisté, biele, jasné. Napnuté na rámoch kontrastujú so zadnými časťami, drevenými rámami s klincami, odstávajúcimi pokrčenými kusmi látok a visiacimi niťami. Medzi sebou nechávajú priezory, neohraničené, otvorené do priestoru, cez ktoré sa dá vidieť dovnútra aj na druhú, protiľahlú stranu. Polarity dnu a von sa prelínajú a nie sú vymedzené.

Ide o hľadanie si vlastného miesta, priestoru na život, zachytenie istého okamihu života. Veci okolo mňa o mne vypovedajú tým, čím sú, aké sú, ako vyzerajú. Moja izba je prístupná divákovi, je možné vstúpiť dnu, dotknúť sa a cítiť.