mira podmanicka

White Place / Biele miesto, 2010 in / v Centre de la Tapisserie, Tournai, Belgium/Belgicko

Installation shows a place for relaxing, resting and contemplation. Comfortable armchair with pillows and a lamp is completed with the walls, the floor and the ceiling.  Sewn layers of material create an impression of softness and comfort.

On the white thick layers of fabric and polyester filling are embroidered images inspired in everyday events. They present real things, patterns, stories, memories and dreams, unified into one complex art-piece. Layers overlay each other; the newer ones cover the older ones. They remind of organic growth. The upper layers are cut, so there are visible parts of lower ones. There are also white empty places, prepared for new possible comments.

Because I am interested in the things and their history, in observing their transformations, their adjustments, how people change them while using, or simple by their presence, I note these changes into unstable material – textile. I use the form of embroidering a silhouette and create an autobiographical space filled with known objects, outlines, shadows, images, portraits and memories, which might define me.

My inspiration is a place, town, country; also ordinary things around me. I am interested in things and their history; in watching them change, adjust, adapt; how people alter them when in use; how things change according to their owner. I work with real and unreal objects, their stories, memories and dreams.
I collect them to create a story. I choose them on the basis of contrast of hard and soft, transparent and opaque materials, two and three dimensions, real and unreal things, dreams, memories, relations between space and objects, objects and their copies, prints, shadows, contrast of surface and line. This space includes also questions of inside and outside, insides and surroundings, general and individual, known and unknown.
I describe things around me, I explore them; I record their changes. Is it possible to define a person through her/his property?
I create a world of objects which are changing and evolving constantly. I capture the indefinable, the vague and changing conditions.
Things, stories and their history are like geological layers, laid one over another, overlapping, changing, interfering. What is in them, what stayed there, what is hidden?
I create an autobiographical space of objects. White space with drawings, outlines, shadows, imprints of objects, things sewn on soft material.

Accumulation. I collect things around me; I watch them, explore them, write about them and record their changes and movements. Things that are around me are part of my life. I would like to keep them, at least their image in the certain moment, certain time. Process, growing, changes are important part of my work. The number of things increases every day, not systematically, in organic way, the surface is being filled with objects according to feelings, to the day mood. They create unity, they overlay each other.

Room. In one room apartment everything fits, everything important needs to be.

Emptiness. Some parts stay empty, create emptiness, they are in contrast with parts filled with objects. Only white colour, white light reflects everything. It is an extra place for new memories, adventures, people, for adding new things, layers.

Layers. Layers are put over another, as in memory, as geological layers of earth. Some are stronger, wider, another are small and thin. They conserve things inside, as fossils stored in rocks. They overlay, mix and connect. Lines, drawings, embroidery are imprints of the objects. Everything is connected. The limitations of materials and techniques play interesting role, they define the actual and sequential image of the works.

Colors. The base colour is white, tabula rasa, on which everything cumulates, colours, reflexes, shadows, shapes of objects, ideas, memories, thoughts… They are drawn in lines, underlay with an extra layer to create three-dimensional reliefs.

Softness. Softness is important. It makes things round, curves them and makes them finer. In the same way our memory works; our selective memory. Every day we have to choose, choose what to do, not to do, how to do it…

Cuts. So to see the objects in lower level it is needful to do something. Violently I cut through to the lower level, to the base, but what is it about? I cut through memories. What do I reveal? Where do I get?

Personal space. Things are overlaying. They are the objects from different apartments I have lived before and I am living now… my memories, real stuff, shadow, desires. It is a collection of things with white spaces between them. It is a personal collection, original mixture. In the age where everything is fast and getting faster I want to find my island, my peace, my own place, where I can be myself, without pretending.

Vytvorený priestor predstavuje miesto odpočinku, oddychu, rozjímania. Pohodlné kreslo, doplnené vankúšmi a lampou ohraničujú steny, rozmer podlahy a strop. Prešité vrstvy materiálu, vytvárajúce reliéf, ešte viac podporujú dojem mäkkosti a pohodlia.

Na bielom podklade z látky a polyesterovej výplne, vytvárajúcej reliéf, sa objavujú farebne vyšité obrazy, inšpirované v okolitom svete a v každodenných udalostiach. Zobrazujú reálne, ale aj nereálne veci, vzory, príbehy, spomienky a sny, zjednotené do komplexného celku. Odrážajú svet okolo, vrstvia sa na seba, prekrývajú, novšie zahalia staršie. Definuje ich organický, nesystematický rast a akumulovanie. Vrstvy sa prekrývajú a spodnejšie vidieť len cez vyrezané otvory. Ostávajú aj biele prázdne miesta, akoby pripravené na ďalšie možné doplnenia.

Keďže ma zaujímajú veci a ich história, sledovať ako sa menia, prispôsobujú, ako ich menia ľudia používaním a opotrebovávaním alebo len svojou prítomnosťou, zaznamenávam tieto premeny do premenlivého materiálu formou vyšívaného obrysu a vytváram autobiografický priestor vyplnený mne známymi vecami, obrysmi, tieňmi, obrazmi, portrétmi a spomienkami, ktoré ma v istom zmysle definujú.

Inšpirujem sa miestom, mestom, krajinou. Obyčajnými vecami medzi nebom a zemou. Zaujímajú ma veci a ich história, sledujem, ako sa menia, prispôsobujú, ako ich menia ľudia používaním a opotrebovávaním, alebo len svojou prítomnosťou. Pracujem s reálnymi aj nereálnymi vecami, objektmi, ich príbehom, spomienkami a snami.
Zjednocujem ich do jedného príbehu. Vyberám ich na základe kontrastu materiálov mäkkých a tvrdých, priesvitných a nepriesvitných, trojrozmerných a dvojrozmerných, reálnych a nereálnych vecí, snov, spomienok, vzťahu priestoru a objektov, objektov a ich odtlačkov, tieňov, kontrastu plochy a línie. Tento priestor tiež zahŕňa otázky dnu/von, vnútra a okolia, všeobecného a individuálneho, poznaného a cudzieho. Definujem veci, ktoré sú okolo mňa, patria mi, skúmam ich, zaznamenávam zmeny. Je možné niekoho definovať cez jej/jeho vlastníctvo?
Vytváram svet vecí, ktorý sa neustále vyvíja. Zachytávam nezachytiteľné, premenlivé okolnosti. Veci, príbehy, ich história sú ako geologické vrstvy, ukladajú sa, prekrývajú, menia, presahujú. Čo sa v nich usadilo, ostalo? Čo sa skrylo? Vytváram autobiografický priestor vecí. Biely priestor s kresbami, obrysmi, tieňmi, odtlačkami objektov, predmetov, vyšitých na mäkkom materiáli.

Akumulácia. Zbieram veci okolo mňa, pozorujem ich, zapisujem si, zaznamenávam ich zmeny. Veci, ktoré ma obklopujú, sú súčasťou môjho života. Chcem si ich zachovať, alebo aspoň ich obraz v danom momente, v danom čase. V mojej práci je dôležitý proces, rast, veci pribúdajú každý deň, nesystematicky, organicky, plocha sa zapĺňa objektmi podľa pocitu, vytvárajú jednotu, prekrývajú sa.

Izba. Izba je pre mňa miestom, kde je všetko. Jednoizbový byt, kde sa všetko zmestí, kde všetko k životu potrebné musí byť.

Prázdno. Niektoré časti zostávajú prázdne, ničota. Bez spomienok, bez slov. Len biela farba, biele svetlo, ktoré všetko odráža. Zostávajúce miesto na ďalšie spomienky, na ďalšie pridané veci, vrstvy.

Vrstvy. Vrstvy sa ukladajú jedna na druhú, ako pamäť, ako geologické vrstvy zeme. Zachovávajú veci, ako fosílie, uchované v kamenej vrstve. Prekrývajú sa, miešajú, spájajú veci. Linka, kresby, výšivka sú odtlačky objektov. Všetko je prepojené. Zaujímavú úlohu tu zohráva obmedzenie materiálu, či techniky, ktoré definujú výsledný vzhľad.

Farby. Základom je biela, tabula rasa, na ktorej sa všetko hromadí. Farby, odlesky, tiene, tvary objektov, myšlienok, spomienok, nápadov... sú nakreslené linkou, podložené polyesterovou výplňou, na vytvorenie priestorového reliéfu.

Mäkkosť. Mäkkosť je dôležitá. Zaobľuje, zjemňuje, ako spomienky, ktoré sú selektívne. Každý deň si vyberáme, čo urobíme a ako.

Prerezávanie. Aby bolo vidno veci v spodnejších vrstvách je potrebné niečo urobiť. Násilným spôsobom sa prestrihať až k dnu, k základu, ale čo ho tvorí? Prerezávam sa spomienkami. Čo objavím? Kam sa dostanem?

Osobný priestor. Veci sa tu prekrývajú. Sú to objekty z rôznych bytov, kde som bývala a bývam. Spomienky, reálne veci, tiene, túžby, kolekcia vecí s občasnými bielymi prázdnymi miestami. Je to moja osobná kolekcia, unikátny mix. V čase, keď sa všetko urýchľuje, chcem nájsť svoj ostrov, pokojné miesto, kde môžem byť sama sebou, bez predstierania.