mira podmanicka

Sea / More

In 2010 I have started to work on a project about the sea, about blue water, about the water’s surface. I wanted to present the sea, to materialize it in a substance other than changeable phases of water. I wanted to make it solid, catch it, freeze it. And so in this way possess it, have it recorded. Textile reminded me of it in a way, because of the color, movement, waves. It was reminiscent of the sea’s surface, with which I have been completely fascinated forever. The sea calms. Back then it was a minor project. I have been attracted by it and have been waiting for the opportunity to develop this project and finalize it.

Installation “sea”

The installation plays with the associations of blue textile material; its gloss, softness, quality, shape, measurements, which may remind of the water, of the sea. The viewer walks by, touches the installation and makes it move. He makes a wave which slowly stops, disappears. At eye-level it is possible to see the surface. The installation also offers a look under it. It is possible to see what no one can see normally, the hidden life under water. However, this view is very different than everyone expects. It is not the same as what we see under water when diving. The water does not deform the things, does not transform them. We see the same thing as above water. We see the surface. It is unexpected. It turns us upside down. Above one’s head we see the same what we saw from the view above. It is alarming but at the same time captivating.

„wave“

Version „wave“ develops the project “sea”. Because I created the version, which was hanging on the wooden sticks not only on transparent wire, it was possible to move the “water”, change the shape, create and move the wave. Naturally, the installation gets the final appearance based on the chosen space. The wave adjusts to this space. It covers it… in the same way as water does. It lets itself accommodate to the architecture. It takes the shape from what it encompasses.

Installations:
2016 Medium Gallery, exhibition K.E.G.A. (photo 1)
2015 Nitra Gallery, exhibition Bunker Specific (photo 2, 3, 4)
2017 Fresh Paint, Israel (photo 5, 6)

V roku 2010 som začala pracovať na projekte o mori, o modrej vode, o hladine. Chcela som zobraziť more, zmaterializovať ho mimo taký premenlivý materiál, akým je voda. Upevniť ho, zachytiť, zamraziť. A mať ho k dispozícii, zaznamenaný. Textil mi ho istým spôsobom pripomínal, farbou, pohybom, vlnením. Pripomínal morskú hladinu, ktorou som odjakživa očarená. More upokojuje. Vtedy to bol prvý, malý pokus, ktorý som zrealizovala. Odvtedy ma to lákalo a čakala som na príležitosť túto prácu rozviesť a rozpracovať do (aspoň dočasne) konečnej podoby. 

Inštalácia „more“

Inštalácia sa pohráva s asociáciou modrej látky, jej leskami, mäkkosťou, rozlohou, mierkou a tvarom, ktoré vytvárajú dojem morskej hladiny. Človek, divák idúci okolo, rozvlní povrch, vytvorí vlnu, ktorá jemne a pomaly ustáva. Vo výške očí vidíme modrú hladinu. Inštalácia však ponúka aj pohľad pod hladinu. Je možné vidieť to, čo je očiam obvykle skryté, neprístupné. Avšak tento obraz nie je taký istý ako pod reálnou vodnou hladinou, voda ho neláme a netransformuje. Vidíme to isté, čo aj zhora. Je to nečakané. Tento pohľad prevracia našu existenciu hore nohami. Nad hlavou vidíme to isté, čo sme predtým videli dole pod nami. Ten pohľad znepokojuje aj očarúva zároveň.

Oceľovo sivé more. Modré, azúrové more. Tmavomodré more. Belasé, nekonečné more. Rozprestiera sa okolo, všade naokolo. Nekonečná hladina sa vlní do nedohľadna. Vlní. Vlny a vlnky sa hrajú na povrchu. Ticho, nekonečno a pokoj. Diaľava. Od istej chvíle nastane nepokoj. Búrka. Búrlivé more. Obrovské, nebezpečné vlny. Neodhadnuteľné diaľky, neznámo, nekonečná túžba, neprebádané hlbočiny. Vietor, víchor, vánok, vzduch, oblaky, slnko, dážď, prúdy. Vône. Zvieratá a rastliny. Nekonečný pohyb. Prinášajúci alebo odnášajúci teplý alebo studený prúd. Zem, piesok, skaly, mušle. Tam niekde ďaleko. A ticho a zvuky. Neustále sa opakujúce, neutíchajúce vlny, neutíchajúce ticho. Upokojujúci pohyb. Pocit.

vlna

Verzia „vlna“ rozvíja projekt „more“. Tým, že som urobila verziu, ktorá visela na drevených paličkách, nielen na priesvitných lankách, more sa dalo premiestňovať, s vlnou hýbať, zhusťovať, rozširovať, posúvať. Podľa toho, aký priestor na inštaláciu vlny vyberiem, bude vyzerať výsledok. Látka sa priestoru prispôsobí, obalí ho. Ako voda. Nechá sa uniesť tvarom danej architektúry. Dostane tvar podľa toho, čo objíma.

Inštalácie:
2016 Galéria Medium, výstava K.E.G.A. (foto 1)
2015 Nitrianska Galléria, výstava Bunker Specific (foto 2, 3, 4)
2017 Fresh Paint, Izrael (foto 5, 6)