mira podmanicka

Weiche Wand, 2007
Medium Gallery/Galéria Medium, Bratislava, Slovakia/Slovensko
Photo/foto 1, 2, 3

The Wall/Stena, 2010
Centre of Koloman Sokol/Centrum Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš, Slovakia /Slovensko
Photo/foto 4, 5

The Soft Wall/Měkká Stěna, 2015
Screw Mill/Šroubárna, Železný Brod, Czech Republic/Česká republika
Photo/foto 6

SIENA/STENA, 2020
Arka Gallery/Galéria Arka, Vilnius, Lithuania/Litva
Photo/foto 7, 8, 9

Site-specific installations “Weiche Wand”, 2007, “The Wall”, 2010 and “The Soft Wall” 2015 and “SIENA”, 2020, are versions of my long term project. The first one was installed in Medium Gallery for the exhibition “SOS”. The second one was part of my solo exhibition “white place” in Liptovský Mikuláš, Slovakia in 2010. The galleries are both situated in historical buildings (Palffy’s palace and the 15. century town building) which have long history and memory. Third one was installed in the festival Seš-lost in Železný Brod, Czech Republic, in the building of former Screw Mill. The latest one was installed through the whole exhibition space in the historical building belonging to the church. In the walls are traces of former activities and artistic entries. In spite of rare and partial repairs and reconstructions the walls are not in ideal shape. There are holes, parts of old materials; they are wet and moist (especially in Centre of K. S.). The walls portray slow, invisible, constant decay, shift, change and transformation, which are all around us. They represent a reaction on time flow and other destructive and time effective powers. They do not recall the feelings of danger because they decay slowly, softly.

The walls present the contrast of softness and hardness, our concept of solid wall as a base of a house and soft version of its gradual decay and change. This project requires the viewer to stop and seek (an object, an art piece, an installation).

Site-specific inštalácie „Weiche Wand“, 2007, „Stena“, 2010 a „Měkká stěna“, 2015 a „SIENA“, 2020, sú štyri zrealizované verzie dlhodobého projektu. Prvá bola inštalovaná v Galérii Medium pri príležitosti výstavy „SOS“. Druhá bola súčasťou mojej individuálnej výstavy „biele miesto“ v Centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši. Obe galérie sú situované v historických budovách (Pálffyho palác a Pongrácovská kúria z 15. storočia), ktoré majú svoju dlhú históriu a pamäť. Tretia bola inštalovaná na festivale Seš-lost v Železnom Brode v budove bývalej Šroubárny. Posledná bola zrealizovaná po celom priestore galérie vo Vilniuse, v budove kedysi patriacej ku kostolu. V stenách sú „záznamy” predchádzajúcich aktivít a umeleckých vstupov. Napriek skôr ojedinelým, čiastkovým opravám a rekonštrukciám nie sú v ideálnom výstavnom stave. Obsahujú diery po klincoch a hmoždinkách, pozostatky starých materiálov, zatekajú a vlhnú (hlavne v prípade Centra K. S.). Človek s nimi bojuje s časom.

Steny zobrazujú pomalý, nepostrehnuteľný, ale sústavný rozpad, posun, premenu, zmenu, ktoré nás obklopujú. Sú reakciou na plynutie času a iné rozkladné a časovo-pôsobiace sily. Tým, že sa rozpadávajú pomaly, mäkko, nevyvolávajú však pocity ohrozenia. Skôr sú akýmsi pokusom o pozastavenie a zamyslenie.

Steny predstavujú kontrast mäkkosti a tvrdosti, našej predstavy pevného múru, základu domu a mäkkej verzie jej pomalého ničenia a premeny. Ich nenápadné spracovanie núti diváka k hľadaniu (objektu, umeleckého diela, inštalácie).